Opis - Hrohovské rybníky

3. OPIS DEMONSTRACNEJ LOKALITY HRHOVSKE RYBNIKY

Cielom studie, t.j. navrhu demonstracneho manazerskeho modelu je zosuladit informacie prirodovedneho, krajinno-ekologickeho a ochranarskeho analytickeho a syntetickeho charakteru (analyticke i synteticke) s hospodarskym vyuzitim rybnikov do regulativ, podporujucich resp. obmedzujucich socioekonomicke aktivity, komercne zaujmy s vylepsenim ekologickej kvality a priestorovej struktury krajiny.

Strucna charakteristika uzemia a jeho geograficke vymedzenie

Vo vzdialenosti 50 km zapadne od Kosic na vychodnom Slovensku sa nachadza sustava rybnikov. Rybniky vystupujuce pod nazvom Hrhovske sa nachadzaju 500 metrov juzne od obce Hrhov, vo vychodnej casti okresu Roznava.

Historicky nazov Velke jazero Hrhov oznacoval stalu vodnu plochu v Turnianskej kotline. Vystavbou hradze rybnika doslo k jej rozdeleniu v zasade na dve casti. Vacsiu, v mapach oznacovanu ako Velke jazero a mensiu, ktorej miestny nazov Male jazero sa v mapach neuvadza. Pri nasich studiach sme tieto plochy pre rozlisenie oznacovali nazvom Velky hrhovsky rybnik - VHR a Maly hrhovsky rybnik - MHR podla ich sucasneho hospodarskeho vyuzivania. Dobudovanim komor rybnikov vznikla tak sustava viacerych vodnych ploch rybohospodarskeho zamerania, oznacovanych spolocnym nazvom pre cele uzemie Hrhovske rybniky.

Rybniky vyplnaju povodnu terennu depresiu v Turnianskej kotline, na sutoku lavostranneho pritoku Turne, potoka Fej, do nadmorskej vysky 192,5 metrov, medzi statnou cestou I-50 a Turnianskym potokom. Turnianska kotlina rozdeluje planiny Slovenskeho krasu na Horny vrch (severna cast) a Dolny vrch (juzna cast).

Situacna mapa: Hrhovske rybniky

Severne, 2000 m od rybnikov, dosahuje planina Horneho vrchu nadmorsku vysku 801 m n.m. Prevysenie je 608,5 metrov. Juzne, 1500 m od rybnikov, do nadmorskej vysky 533 metrov vybieha planina Dolneho vrchu. Prevysenie predstavuje 340,5 m. Sirka kotliny na upati planin (v nadm. vyske 250 m) je 2500 m a rozpatie medzi vrcholmi planin je 4 500 m. Udolie je otvorene vychodo-zapadnym smerom.

Mapove podklady:

Mapovy podklad v mierke 1:10 000 tvori mapa 37-41-12.

V mierke 1:5 000 je na statnej mape, list Roznava 0-5 (rok 1964), list Roznava 0-6 (rok 1990), list Moldava n/B 9-6 (rok 1990) a list Moldava n/B 9-5 (rok 1992).

V mierke 1:2 880 je na liste pozemkovej mapy XVII-16/11, 16/12, 16/15 a 16/16.

V mape databanky fauny Slovenska (DFS) uzemie rybnikov lezi na rozhrani stvorcov 7390 a 7490.

3. 2. Geomorfologicke, fytogeograficke a zoogeograficke zaclenenie uzemia

Geomorfologicke zaclenenie: Na zaklade geomorfologickeho clenenia Slovenska zaradujeme uzemie Hrhovskych rybnikov do subprovincie Vnutornych Zapadnych Karpat, oblasti Slovenskeho rudohoria, celku Slovensky kras a oddielu Turnianska kotlina.

Fytogeograficke zaclenenie uzemia: Uzemie patri do oblasti panonskej flory (Pannonicum), obvodu eupanonskej xerotermnej flory (Eupannonicum) a fytogeografickeho okresu Kosicka kotlina.

Zoogeograficke zaclenenie uzemia: Zoogeograficky je uzemie zaclenene do provincie vnutrokarpatskej znizeniny, oblasti panonskej, juhoslovenskeho obvodu a kosickeho okrsku.

3.3. Geologicke a podne pomery - Miroslav Fulin

Geologicke pomery:

Turnianska kotlina je zapadnym vybezkom Kosickej strkovej formacie. Jej podlozie je tvorene v prevaznej miere spodnotriasovymi bridlicami kampilskeho veku, pripadne meliatskou seriou. Vypln kotliny tvoria strkovo-ilovite sedimenty, sladkovodne vapence a preplastky lignitu pliocenneho veku.

Erozia v spodnom pliocene sposobila, ze z povodne plocheho krasoveho povrchu sa obnazili verfenske bridlice v jadrach uzkych antiklinalnych pasov. Zdvihom krasovych plosin a ich naklonenim stupla erozna dynamika tokov, ktore tvarovali dnesnu podobu hlbokej Turnianskej kotliny. To ma za nasledok spomalenie odtoku a vytvorenie zamokrenych depresii. Na eroziu odolnejsie horniny meliatskej skupiny Silickeho prikrovu vystupuju v kotline ako tvrdose, prechadzajuce priecne jej profilom.

Podne pomery:

Pre tuto cast kotliny je charakteristicka nivna poda zastupena luznou podou. Nivna poda je reprezentovana do 100 cm hlbokym, tmavosivym, humusovym horizontom. Vznikala v terennej aluvialnej depresii z mineralne bohatsich karbonatovych ulozenin vplyvom mineralizovanej podzemnej vody.

V priestore Hrhovskych rybnikov je vytvoreny subtyp luznej pody-glejova poda raselinova. Tvori sa na organogennych substratoch povodneho slatiniska. Vdaka nej je oblast Hrhova povazovana za vyznamnejsie slatinne raselinisko na Slovensku.

3.4. Hydrologicke pomery - Igor Hudec

Hrhovske rybniky patria do povodia Bodvy, presnejsie do povodia potoka Turna.

Vseobecna charakteristika potoka Turna:

dlzka toku ................................ 28,80 km

plocha povodia ........................ 188,82 km2

priemerny sklon celeho povodia 12,20 %

priemerny sklon v kotline.......... 3,20 %

Z povodia Bodvy odteka 21 % zrazok. Podla rezimu odtoku zaradujeme povodie Turne do snehovo-daz-doveho az dazdoveho rezimu s maximalnymi prietokmi v aprili az maji a minim. prietokmi v auguste a septembri.

Dlhodobe priemerne prietoky potoka Turna: